pondelok, 8. októbra 2007

Na Hamletovi v SND najviac sklamali diváci

Nová budova SND je obrátená k mestu chrbtom. Zatiaľ. Keď developeri dokonajú svoje dielo, bude možno otočená smerom k novej mestskej štvrti plnej obchodov, kancelárií, luxusných bytov, kaviarní a dúfajme aj ľudí. Zatiaľ má divák tesne pred návštevou našej prvej scény možnosť kochať sa ozrutnosťou žeriavov a železobetónom.
Bohatší o tento industriálny obraz vhodne doplnený odosobneným chladom mramorového interiéru sme s manželkou vstupovali do sály v očakávaní katarzie z novej inscenácie Hamleta na doskách činohry SND.
Po malom nedorozumení, ktoré spôsobil fakt, že v jednom rade sú rovnakým číslom označené vždy dve sedadlá, sme sa napokon usadili.
Spočiatku som bol príjemne prekvapený, že v zaplnenom hľadisku vidím aj cudzincov so slúchadlami na ušiach. Pre turistov, ktorých na Slovensku zaujíma viac, ako len lacné pivo a prostitútky je pripravený simultánny preklad. Tak to má byť, sme v Európe. Konkrétne v strednej Európe, ako som po chvíli zistil. Väčšina zo zahraničných návštevníkov mala totiž slúchadlá tak nahlas, že som ako nevyžiadanú pridanú hodnotu k slovenskej verzii Hamleta dostal možnosť vypočuť si ho celého aj v maďarčine. Potešilo to predovšetkým vo chvíľach Hamletových monológov v podaní skvelého Roba Rotha.
Ticho, že by ste špendlík počuli padnúť. "Byť, či nebyť ?" a kým sa Robo stihne nadýchnuť, ozve sa zo zadu "lenni, vagy nem lenni".
Jedine Jozef Vajda v úlohe Claudia dokázal svojim vysokotlakovým výkonom prekričať tlmočníčku, začo mu touto cestou ďakujem. Na čo však nestačil ani on, bol jeden z turistov, ktorý sedel rovno nado mnou. Ten mal slúchadlá zapnuté len prvé tri minúty. Potom si simultánny preklad vypol, aby ho nerušil v spánku. Mám ďaleko od toho, aby som sa pohoršoval nad tým, že niekto spí v divadle. Navyše na predstavení, ktoré okrem hereckého výkonu hlavného predstaviteľa neponúka žiadne výnimočné divadelné zážitky. Problém bol v tom, že tento rozložitý pán evidentne trpel dýchavičnosťou, takže keď som si už zvykol na nevyžiadané tlmočenie do jazyka, ktorému nerozumiem, bol som v pravidelných intervaloch konfrontovaný so zvukmi, ktoré by komixový libretista popísal asi ako CHRRRGHŠŠVŽŽŽZZZZVRRR. Poviem vám, čosi úžasné.
A do toho skupinka teenegeriek, ktoré sa chichúňali vždy, keď sa v texte objavilo slovo kurva (prekladateľ Ľubomír Feldek s expresívnymi slovami pracoval funkčne, čo sa však nedá povedať o množstve zbytočných slovných hračiek) a samozrejme zlatý klinec večera - riaditeľ činohry SND, ktorý sa pred prestávkou objavil na proscéniu a vysvetlil všetkým, že do polovice stiahnutá železná opona nie je ani režijným ani scénografickým zámerom (tých režijných i scénografických zámerov bolo v tejto inscenácii celkovo pomenej), ale ide o technickú chybu, ktorú sa pokúsia počas prestávky odstrániť a ak sa to nepodarí tak nám vrátia vstupné.
Podarilo sa.
Hamlet v SND bo pre mňa zážitkom. Nepríjemným , ale nie odradzujúcim. Zistil som síce, že divadelní diváci vedia byť rovnako neokrôchaní ako hocakí iní diváci (veľmi dlho som nebol v divadle a fakt som si naivne myslel, že tam chodia tí "lepší lidi"). Zároveň som si však pripomenul, že keď sa tá vec na javisku darí, je to s ničím neporovnateľný zážitok. V tých najlepších chvíľach som mal pocit, že Hamlet sa ústami Roba Rotha prihovára priamo ku mne a kladie mi všetky tie nepríjemne dôležité otázky s naliehavosťou, ktorú vie sprostredkovať len divadlo.

streda, 8. augusta 2007

História sa opakuje

Keď som si včera ráno pozrel, ako premiér Róbert Fico hovoril o platoch manažérov dôchodcovských správcovských spoločností, napadlo mi, že niečo podobné som už niekde videl a počul.
Keď sa koncom osemdesiatych rokov začali k petícii Několik Vět pridávať populárni umelci, zaútočil na nich vtedajší najmocnejší muž v štáte, Prvý tajomník KSČ Milouš Jakeš vo svojom slávnom prejave rovnakým spôsobom, ako teraz Róbert Fico na manažérov DSS.
Dovolil som si na dôkaz zostrihať obe vystúpenia. Z tej podobnosti až behajú zimomriavky po chrbte.

piatok, 6. júla 2007

Narodeniny

Zajtra budem mať narodeniny. 35 rokov. Zatiaľ najviac ako som kedy mal. Stredný vek, alebo stredovek, ako hovorí môj kamarát.
Asi by som si mal kúpiť Porsche, to vraj na stredovek pomáha. Nemám vodičák, takže si radšej založím blog.
Blog k narodeninám. Prajte mi všetko najlepšie.