streda, 28. septembra 2011

I'm coming from Mudrland! (re: http://www.humno.sk/2011/09/27/preco-treba-podporovat-sas/)

Sú ľudia, ktorí stojac pred horiacim činžiakom kážu o nutnosti protipožiarnej prevencie. Vyhukujú s argumentami, že hasiť je nemorálne, veď len definitívna spravodlivosť zhoreniska naučí ľudí vypínať žehličku.
Že je to aj ich dom? Že všetci susedia hasia do roztrhania tela? Že sa na túto adresu pchali ako bloger do vybrali.sme.sk? Že presne nevedia, kde budú bývať potom?
To sú taľafatky urážajúce jasnozrivú myseľ každého rozhľadeného a rozvážneho človeka. Na svet sa treba pozerať sub specie aeternitatis a pre jeden dom sa predsa svet nezrúti. A keby sa aj zrútil, oni predsa majú svoju domovinu: Mudrland.



(mudrland courtesy of vladojanček)

utorok, 26. júla 2011

Kto privoláva jazdcov apokalypsy?

Väčšina konzervatívnych komentárov k tragédii v Oslo a na ostrove Utoya pripomína reakciu človeka so zlým svedomím. Na jednej strane sa snažia neobratne odviesť pozornosť k nepodstatným maličkostiam ako Vladimír Palko, alebo Michal Drotován.
(Či označiť toho teroristu za kresťanského fundamentalistu, alebo nie, je nepodstatné a navyše argument, že nemohol byť kresťanským fundamentalistom, pretože nebol skutočným kresťanom, má v sebe rovnakú logiku, ako tvrdiť, že niekto nie je feministom, pretože nie je ženou.)
Na druhej strane sa konzervatívni komentátori pokúšajú svoju pociťovanú vinu distribuovať všetkými smermi, z veľkej časti na svojich ideologických súperov, ako to robí naprílad Juraj Macko.
Konzervatívci by si však mali, podľa mňa, vo svetle týchto hrozných udalostí klásť otázky smerujúce do vlastných radov. Všetci tí, ktorí hrdo vyhlasovali, že " k Islamu nemôžu cítiť žiadnu úctu", by sa mali pýtať, či takéto postoje smerujú k vznešeným ideám a činom, alebo práve naopak.
Mali by sa pýtať, či šermovanie slovnými spojeniami ako kultúrna vojna a smrť západu pomáha pri hľadaní konkrétnych riešení konkrétnych problémov, alebo len dodáva odhodlanie bezhlavým rytierom smrti.
Nie, netvrdím, že existuje príčinná súvislosť medzi extrémnou rétorikou jedného a ohavným činom druhého, ale som presvedčený, že apokalyptický jazyk privoláva jazdcov apokalypsy .

piatok, 3. júna 2011

Paušálne náklady a spravodlivosť.

Sulík s Miklošom hovoria, že zrušenie paušálnych nákladov bude znamenať spravodlivejšie dane. Je to trošku názorový veletoč . V roku 2006 títo dvaja bojovníci proti deformáciám daňového systému nedali paušálne náklady na zoznam daňových skrivodlivostí, ale naopak do zoznamu nástrojov na zjednodušenie daní a zvýšili ich sadzbu z 25 na 40 percent. To však len na okraj. V nasledujúcom texte vysvetlím, prečo si myslím , že zrušenie paušálnych nákladov neurobí daňový systém spravodlivejším ale nespravodlivejším.

Teraz niečo o mne. Vyrábam nápady a predávam ich reklamným agentúram. To je síce v očiach mnohých nie veľmi vznešený spôsob obživy, ale stále je to legálne.

Zatiaľ čo iní výrobcovia majú jasne preukázateľné náklady, napríklad na materiál a technológie, keď vyrábate nápady, na prvý pohľad nepotrebujete na výrobu svojich produktov nič. Takže uplatňovanie paušálnych nákladov je nespravodlivé voči tým, ktorí nejaké náklady majú. Ale je to naozaj tak, že na výrobu nápadu netreba žiaden materiál ani technológiu? Pokúsim sa ukázať, že treba jedno i druhé.

Materiálom na výrobu nápadov sú všetky zážitky, vedomosti a skúsenosti , ktoré máte. Všetko, čo si v živote vypočujete, uvidíte, ochutnáte, ohmatáte a ovoniate, sa časom stane materiálom na nápady. Keď vyrábate nábytok , tak viac dreva znamená viac stoličiek. Pri nápadoch je to rovnaké, čím viac materiálu máte, tým viac toho vyprodukujete.

Technológia na výrobu nápadov sa volá myslenie. Je to technológia vyrábaná na mieru každému zákazníkovi a neexistuje univerzálny spôsob jej prevádzky a údržby. Niekto potrebuje pokoj a horúcu vaňu, iný búrlivý brainstorming s množstvom cigariet, kávy a bohviečoho ešte. Niekomu to najlepšie funguje na opustenom ostrove, iný dosiahne najvyšší výkon v priestrannom byte v centre mesta.

Každý, kto niekedy vyrábal nápady, vám potvrdí, že materiál, údržba a prevádzka technológií v tomto odvetví stojí nemalé prostriedky. Daňové úrady ich však neuznávajú ako oprávnený náklad a to je podľa mňa do neba volajúca nespravodlivosť.

Túto nespravodlivosť riešia práve paušálne náklady. Ich zrušením sa daňový systém pre nás výrobcov nápadov nestane spravodlivejším, ale práve naopak.