utorok, 26. júla 2011

Kto privoláva jazdcov apokalypsy?

Väčšina konzervatívnych komentárov k tragédii v Oslo a na ostrove Utoya pripomína reakciu človeka so zlým svedomím. Na jednej strane sa snažia neobratne odviesť pozornosť k nepodstatným maličkostiam ako Vladimír Palko, alebo Michal Drotován.
(Či označiť toho teroristu za kresťanského fundamentalistu, alebo nie, je nepodstatné a navyše argument, že nemohol byť kresťanským fundamentalistom, pretože nebol skutočným kresťanom, má v sebe rovnakú logiku, ako tvrdiť, že niekto nie je feministom, pretože nie je ženou.)
Na druhej strane sa konzervatívni komentátori pokúšajú svoju pociťovanú vinu distribuovať všetkými smermi, z veľkej časti na svojich ideologických súperov, ako to robí naprílad Juraj Macko.
Konzervatívci by si však mali, podľa mňa, vo svetle týchto hrozných udalostí klásť otázky smerujúce do vlastných radov. Všetci tí, ktorí hrdo vyhlasovali, že " k Islamu nemôžu cítiť žiadnu úctu", by sa mali pýtať, či takéto postoje smerujú k vznešeným ideám a činom, alebo práve naopak.
Mali by sa pýtať, či šermovanie slovnými spojeniami ako kultúrna vojna a smrť západu pomáha pri hľadaní konkrétnych riešení konkrétnych problémov, alebo len dodáva odhodlanie bezhlavým rytierom smrti.
Nie, netvrdím, že existuje príčinná súvislosť medzi extrémnou rétorikou jedného a ohavným činom druhého, ale som presvedčený, že apokalyptický jazyk privoláva jazdcov apokalypsy .