štvrtok, 8. januára 2015

Referendum proti otvorenosti.

Svoju prvú videohru som hral na fare. Prvý Pong v topoľčianskom okrese vlastnil kaplán Pavlásek. Nemyslel si, že všetky novoty kazia deti a že deti by mali predovšetkým sedieť s rukami za chrbtom a odriekať katechizmus. Nikdy sa nepýtal, či všetci, čo v jeho obývačke naháňajú biely štvorček po obrazovke, chodia do kostola. Jeho fara bola otvorená všetkým deťom.

Neviem, či to bol on alebo niekto z jeho nástupcov, kto medzi miništrantov dotiahol Jožka Rácza z Moskovskej ulice, ktorú v Bánovciach všetci volali Rómaštráse. 
Všetkým kresťanským mamičkám a ockom, ktorí sa svojim ratolestiam radi vyhrážali, že ich dajú cigáňom, keď nebudú poslúchať, nebolo veľmi po chuti, keď niektoré z čítaní na omši čítal práve Jožko. Jožko pri oltári im ukazoval ich pýchu. 

O veľa rokov neskôr, keď som sa šiel ženiť, poprosil som pána farára Karola Moravčíka z Devínskej Novej Vsi, či by mu neprekážalo, keby počas nášho svadobného obradu v katolíckom kostole na chvíľu spoza oltára prehovoril aj kazateľ cirkvi bratskej. Neprekážalo, privítal to.      

Tak isto ako nikomu medzi saleziánmi na bratislavskej Miletičke neprekážalo, že medzi rodičmi, ktorí priviedli deti na prípravu pred prvým svätým príjímaním, je aj rozvedená mamička.

A musím sa priznať, že mne tiež neprekáža, keď v kostole u Jezuitov na Hlavnom námestí v kázni zaznejú citáty zo Simpsonovcov. Práve naopak.

Tieto na prvý pohľad nesúvisiace osoby a epizódy majú niečo spoločné. Hovoria o otvorenosti a spomínam ich preto, lebo spoluurčujú, čo pre mňa znamená byť katolíkom. Reprezentujú pre mňa katolícku cirkev viac ako hierarchia, ktorá zabudla kým má byť. Zabudla na to, čo pápež František pomenoval vetou: "Pastier musí byť cítiť ovcami."  

Otvorenosť voči svetu, v ktorom žijeme, otvorenosť voči diskusii, otvorenosť voči inakosti sú pre mňa rovnako dôležité ako presvedčenie o vieroučných pravdách.             
  
Referendum o rodine podľa mňa moju cirkev a spoločenstvo neotvára. Neprihovára sa k Božiemu obrazu v človeku, oslovuje skôr strach a triumfalistické chúťky v každom z nás. A preto sa nezúčastním Referenda o rodine. Nie napriek tomu, že som katolík. Ale práve preto. 

   






Žiadne komentáre: